I LOVE YOU MORE THAN I CAN EVER SCREAM


Vyznanie, krásne znie

2. března 2012 v 19:46 | Laruš |  Príbehy
Menší výlev citov? .. hmm ..

Keď zase raz niečo nejde tak, ako má, keď zase raz niečo doseriem, keď mám tie najhoršie myšlienky, ... No život ide ďalej, musím sa cez to preniesť, musím zabudnúť, ... možno prestať s nejakými vecami, možno začať s inými,... Isté je len to, že už tú chybu zas neurobím,... Hlava v smútku, čierne myšlienky, aj tak to nikto nečíta, načo to tu vlastne píšem.. Možno sa chcem len vyspovedať, ale nemám komu... Možno chcem prostredníctvom textov zabudnúť,.... Alebo len upútať na seba pozornosť, ako vždy vravela mama.. Jedna nevinná hra.. A všetko sa obrátilo na zlé, nič už nebude tak ako predtým,.... Keď za deň stratím 2 ľudí, na ktorých mi záležalo, tak načo žiť? .. Spôsobovať utrpenie ostatným, bolesť v srdci,... Ani tá moja bolesť neutícha... Každým dňom silnie... Možno som tu nikdy nemala byť, možno som omyl prírody, len akési divné stvorenie... V jednej minúte sa smejem, v druhej plačem... Čo som to za človeka? .. Viem iným ublížiť bez mihnutia oka ... Alebo, možno predsa mám svedomie, niekde v hĺbke môjho ja som citlivá duša... Ale takú ma nepozná nikto, .. Niekedy sa nespoznávam ani ja sama .. Asi nie som v poriadku, možno mi už šibe ... Možno sa aj chcem zabiť, ale nemám na to odvahu, bojím sa smrti ... Nechýbala by som tu nikomu, možno tak rodine .. No a čo, nájdu si inú, ktorá ich bude pripravovať o nervy .. Nemám silu .. V beznádeji ležím na posteli, píšem svoje výlevy nálad ... Kto ma takú pozná? ... Väčšina si myslí, že som večne usmiate slniečko.. Teda tak vystupujem na nete ... Ale reálne som, ako hovorí niekto nemenovaný, 'emo' .. Večne v čiernom, hlava smerom dole ... Depresívne myšlienky ... Ktorí ma poznajú dlhšie, vedia, aká som ... Koľkokrát sme sa už pre moje nálady pohádali !! ... A to len preto, lebo som naivná a hlúpa ... Bože, sledujem, čo píšem, naozaj mi šibe ... Napíšem dve vety, ktoré hneď nato vyvrátim inými tvrdeniami .. Som zrelá na psychiatriu ... Celý týždeň mám v riti... Snáď sa to zajtra zlepší, čakajú ma nové veci ... Teraz ochádzam, trochu si oddýchnuť, nabrať iné myšlienky,... Neviem sa nadýchnuť ... Neviem to predýchať, ... Zase je to tu ... Celú noc preplačem, ako minule ... A budem zaspávať s najhoršími myšlienkami až niekedy nadránom ...
TAK TOTO SOM JA ...

Koniec spovedi,
Sayonara,
 


Anketa

Páči sa ti na tomto blogu?

Áno :) ..
Nie !!

Komentáře

1 Hidatsenka Hidatsenka | Web | 2. března 2012 v 21:57 | Reagovat

Ráda bych řekla, že to bude určitě dobré, ale nechci lhát. Takovéto stavy beznaděje, kdy máš chuť se vším seknout a vzdát to- to se stane někdy každému. Ať už nosíš černé věci lebo záříš jako duha, je to jen o tom, co cítíš uvnitř. A i když si vyleješ kdekoli srdce v písmenech, nepomůže ti to, pokud se v tom sama nezačneš nimrat. Jistě, bude to bolet a tím hůř ti bude, ale alespoň si urovnáš myšlenky a vyznáš se pak sama v sobě. Snad se budeš brzo cítit líp, konec konců nic netrvá věčně. A to ani ty dívčí "emácký chřipky" :)

2 Kakooo... Kakooo... | 3. března 2012 v 23:06 | Reagovat

Aju, to bude dobrý, todle teď taky prožívám.. :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

BLOG ZALOŽENÝ 9.10.2011