I LOVE YOU MORE THAN I CAN EVER SCREAM


Prázdnota

14. března 2012 v 22:02 | Laruš |  Príbehy
Dnes ráno mi zomrel môj najlepší príateľ.. Nie, nebol to človek, bol to môj pes ... Žil so mnou už od môjho detstva ... R.I.P láska :/ .. a prepáčte, potrebujem sa vypísať, takže niečo ako menší Tomiho životopis :/ ...

* 21.7.2001
† 14.3.2012

Bola som ešte maličká. Mali sme malého psíka, šteniatko zlatého retrívra, Tominka. Bol to môj prvý pes. Mali sme ho 2 roky, no jeden večer ho zrazilo auto. Polámalo mu všetky labky a celú chrbticu. Veterinár povedal, že ho nič nezachráni, operácia bola drahá a ten pes by sa na nohy už aj tak nepostavil. Tak ho dali utratiť. Keďže som bola malá, nepamätám si moje pocity. Viem len, že na druhý deň otec zohnal nového psa, zase Tominka. A toho si už pamätám veľmi dobre...
Tomi k nám prišiel už ako väčší psíček, mohol mať tak pol roka. Bol to nádherný zlatý retriever. Máme dvor plotom rozdelený na 2 časti. Prvý deň, keď sme odchádzali mama do práce a ja do škôlky, sme Tomiho zatvorili na dolnom dvore, aby niečo nezničil. Zamkli sme bránku a šli sme hore k autu. A kým mama zamkla dom, Tominko už sedel pred dverami. Preskočil plot, len aby mohol byť pri nás! :) ... Neskôr sme sa mu naučili dôverovať, takže bráka bola po celý čas otvorená a on si behal voľne po dvore.
Čas plynul, Tominko rástol. Keď u nás bol necelý rok, mama doniesla od susedy malé mača, našu Micinku, alebo ako jej ja niekedy hovorím, krava tlustá Miňa (je to preto, lebo som jej zo začiatku hovorila Miciňa). O retríveroch sa všeobecne hovorí, že sú to zlatíčka a nikdy neublížia. A skutočne. Tomi sa o mača staral, ako by bola jeho vlastná dcéra. Rástli spolu a stala sa z nich nerozlučná dvojica. Aj keď mala Miňa mladé, Tomi na nich dával pozor.
Nikdy sme ho neučili povely. Žiadne SADNI, ĽAHNI, DAJ LABKU, PRESKOČ. Ale ten pes to vedel. Vždy, keď si k nemu niekto čupol, bez váhania mu podal labku a donútil človeka pozrieť sa mu do jeko krásnych tmavých očí. Tie nevinné tmavé oči si budem pamätať navždy.
Vždy to bolo moje veľké šteňa. Veľké zdravé šteňa. Moje šteňa. Až do leta 2011. Mama mu objavila pod chvostom nejakú hrčku. Veterinár sa na to pozrel a skonštatoval, že to môže byť nádor, čiže sa to muselo súrne vybrať. O pár dní šiel na operáciu. Nebol to veľký zákrok. Celé leto sme ho mali dnu. Cez jeseň sa držal, akurát mu trochu slabli svaly. Zlom nastal v januári. Tomi ochorel. Mal niečo ako zápal hrdla. Doktor do neho pichal ráno-večer antibiotiká (alebo nejaké podobné lieky). Celé 4 týždne. zdalo sa, že choroba ustupuje. No keď skončili lieky, jeho stav sa príšerne skončil. Už sa nevládal ani len postaviť na nohy. Navyše začal strašne opúchať. Zase sme začali ten nekonečný boj s injekciami. A zas sa to ukľudnilo. Lenže keď lieky dobral, vrátilo sa to. Mama povedala doktorovi, nech už do neho nič nepichá, možno sa to ukľudní. Ukľudnilo, ale Tomi slabol. Zo dňa na deň sa to zhoršovalo. Boli aj svetlejšie dni, no boli aj dni, keď sme preplakali celý večer.
A teraz, teraz tu sedím sama, celá v čiernom, s hlavou v smútku. Chýba mi, je to ešte len deň a už mi tak neznesieľne chýba. Koľkokrát sa pozriem na miesto, kde ležal, koľkokrát pozriem von oknom, vidím len PRÁZDNOTU. Nikde žiadna zlatá kôpka šťastných chlpov, nikde nie je. A predsa ho všade vidím. Moje veľké šteniatko, môj anjelik krásny. Dúfam, že budeš na mňa zhora, zo psieho nebíčka, dávať pozor. Tak, ako si to robil počas svojho života. Vždy si pri mne stál, nikdy si ma neopustil. Bol si môj ochranca, bol si môj najlepší priateľ.

Miňa chodí po dome, žalostne mňauká. Asi ho hľadá. Beriem ju na ruky, jemne ju obíjmem a hovorím jej: "Miňa, nehľadaj ho, on odišiel. Nevráti sa. Už mu je dobre." ... Snažím sa potlačiť slzy, ale nepodarí sa mi to, jedna slza spadne na mačkin jemný kožuch. Vtedy som si uvedomila, že to nehovorím jej, ale sebe.
Stále vyzerám von oknom v nádeji, že je to len zlý sen, že Tomi behá po záhrade. Ale nebehá.



Ľúbim ťa šteniatko moje, nikdy na teba nezabudnem, bol si pre mňa všetkým :/
<3

 


Anketa

Páči sa ti na tomto blogu?

Áno :) ..
Nie !!

Komentáře

1 Hidatsenka Hidatsenka | Web | 14. března 2012 v 23:01 | Reagovat

Je mi to moc líto, Lary. Brečím, je co to čtu :( Musí to být skvělý pes :'(

2 Kakooo... Kakooo... | Web | 15. března 2012 v 20:48 | Reagovat

Aju, je mi to moc líto.. čtu si to a tečou mi slzy.. Je to strašné.. A představa že by se to stalo mému psíkovi je strašná.. :( Vážně je mi to líto.. ;( ale vím že to není ukliňující zpráva ale každý musí zemřít.. je to krutá pravda, nikomu bych to nepřála.. Ale mě před týdnem zemřel kamarád od vedle z baráku.. taky sem ho oplakala.. strašný to pocit... Doufám, že na tebe bude dávat ze psího nebíčka pozor.. Měj se ;'(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

BLOG ZALOŽENÝ 9.10.2011